Ruku na srdce, kedy ste naposledy išli do obchodu a kúpili iba to, po čo ste tam išli? A koľko bolo prípadov, že ste pokúpili aj veci, na ktoré by ste si v teple domova ani nespomenuli?
Je to tak, reklama, ak tie všetky marketingové aktivity mám zabaliť do jedného kabáta na nás čakajú doslova za každým rohom. Tie odvážnešie spoločnosti nám nedovolia za ten roh ani zahnúť.
Ak by som mal začať obyčajným nákupom chleba v Tescu, určite by väčšina z nás skončila s plným vozíkom všetkých "užitočných" vecí. To že sú len nákupné vozíky asi 3krát väčšie ako tomu bolo 10-15 rokov dozadu, nie je náhoda. To že v regáli máte v zornom uhle tyčinku, ktorej reklama práve beží v televízii, nie je náhoda. To, že chlieb a pečivo sa nachádza na tom najodľahlejšom mieste v obchode, nie je náhoda. A to, že pri pokladni sa nachádzajú žuvačky, tiež nie je náhoda.
Všetko je to forma marketingu, reklamy, alebo vedomá podpora predaja zo strany obchodníka. Obchodným reťazcom je jedno, či potrebujete práve žehličku. Napriek tomu si ju kúpite, keď ju vystavia pri vchode do predajne za naozaj úplne akciovú cenu 299,- Sk. Veď za tri kilá sa oplatí, nie? To, že máme doma už jednu, ktorá bezproblémov funguje nás v tej chvíli veľmi nezaujíma.
Reklama nám masíruje mozgy naozaj výživne, či už sú to automobilky, mobilný operátori alebo letecké spoločnosti. Na to, aby sme si niečo kúpili, zväčša musíme cítiť potrebu, že nám práve ten daný produkt chýba. A keď tieto potreby nemáme, marketingové oddelenia ich veľmi radi vytvoria za nás, bez nás, a preto stojíme v noci v rade na nový iPhone, ktorý nedokáže poslať MMSku.
Niekedy mi príde až ftipné, keď vidím šťastné rodiny na nákupe. Hádžu do košíka doslova všetko a niekedy majú tie košíky až dva. Obchodníci takýchto zákazníkov milujú, dajú im vernostné karty, aby nabudúce nakúpili ešte viac, a potom ešte viac. To, že polovicu potravín vyhodia, lebo sa pokazia, netrápi nikoho. V sobotu predsa spravia nový, ešte vačší nákup.
Vitajte v konzume. Najlepšie sa nakupuje, keď nevieme, čo vlastne chceme.